Aktuality

V r. 2022/2023 boli do medzinárodnej databázy Répertoire International des Sources Musicales spracované ďalšie hudobné pramene z troch kostolných chórov z územia Slovenska:

Kontinuálne pokračovalo spracovanie štvrtej časti rozsiahlej Zbierky hudobnín Evanjelického a. v. kostola v Bratislave, zahŕňajúcej prevažne hudobniny domovského spevokolu Evangelischer Kirchenchor A. B., ako aj spevokolov – Preßburger Liedertafel (Pozsonyi dalárda) a Preßburger Singverein (Pozsonyi dalegylet). Dokumentom vývoja spomínaných dvoch bratislavských spevokolov sú okrem ich pôvodných pečiatok na hudobninách i dodatočné pečiatky spolku Karpatendeutscher Musikverband, do ktorého boli včlenené v r. 1940 spolu s ďalšími nemeckými evanjelickými cirkevnými spevokolmi. Viaceré hudobniny pochádzajú z vlastníctva niektorých dirigentských osobností spevokolov – Ferdinanda Kitzingera, Antona Strehlena, Kurta Freitaga, o čom svedčia ich podpisy a poznámky o uvedení diel i vlastná tvorba A. Strehlena. V pramennom materiáli, bohatom z hľadiska zastúpenia hudobných štýlov, sa zachovali diela od renesančných madrigalov J. Dowlanda a T. Morleya, chorálov M. Praetoria, M. Vulpia, G. A. Freylinghausena, chorálov, pašií a kantát J. S. Bacha, až po zborové kompozície a vokálne kvartetá známych i menej známych nemeckých a rakúskych skladateľov 19. – 1. pol. 20. storočia (F. Abt, J. Brahms, M. Bruch, E. S. Engelsberg, J. von Herbeck, T. Koschat, F. Nagler, J. Otto, W. Weismann), maďarských skladateľov (G. Kapi, I. Bartalus, Horváth), úpravy maďarských, nemeckých, švédskych i holandských ľudových piesní. Kultúru evanjelickej konfesie zastupuje i súbor spevníkov evanjelických duchovných piesní pre zbory (Zahn); spevníky, na ktorých sú pečiatky doteraz neprebádaných hudobných zoskupení: Männergesangverein Liederquelle Ligetfalu (Petržalka), Evang. Singkränzchen Pressburg, Evang. Männer und Jünglingsbund Preßburg, ktorý je spätý s menom Carla Eugena Schmidta, evanjelického teológa a seniora Nemecko-maďarskej cirkevnej obce v Bratislave, vnuka známeho bratislavského staviteľa klavírov Carla Wilhelma Schmidta a majiteľa viacerých hudobnín v zbierke. Inštrumentálnu hudbu väčšinou bližšie neurčeného vlastníckeho či interpretačného zázemia zastupuje pôvodná komorná tvorba skladateľov klasicizmu a romantizmu (triá, kvartetá, husľová a klavírna literatúra) a dobovo obľúbené transkripcie opier a symfónií pre štvorručný klavír. Jedným z majiteľov bol napríklad Ernst Alzner, lekár a prednosta Evanjelickej nemocnice v Bratislave, ktorý vlastnil klavírny výťah husľového koncertu M. Brucha a II. suitu Es dur, op. 43 pre husle a klavír od K. Goldmarka.

Staršiu vrstvu hudobného repertoáru obsahuje Zbierka hudobnín z rímskokatolíckeho farského kostola v Pruskom. Prvá časť spracovaných hudobnín v tomto roku sprístupňuje takmer výlučne sakrálnu tvorbu renomovaných skladateľov viedenského, rakúskeho, juhonemeckého, talianskeho, českého a moravského kultúrneho okruhu z 2. pol. 17. – 1. polovice 19. stor. (J. Haydn, C. Ditters von Dittersdorf, G. Reutter, I. Pleyel, L. Hofmann, J. V. Rathgeber, M. Königsperger, A. Caldara, M. A. Ziani, G. B. Casali, J. Lohelius, A. V. Michna z Otradovic, F. X. Brixi, J. Schreier a i.). Početné veľké cirkevné vokálno-inštrumentálne diela – omše, requiem, hymny Te Deum, Tantum ergo podčiarkujú vysokú úroveň hudby v pruštianskom kostole, ktorú pestovali miestni hudobníci F. X. Hlbocký, J. Korinek, J. Strofinszký, J. Chobodides, J. Berszik a i. Reflektovali i tvorbu viacerých domácich skladateľov – J. Vachovského, J. Fučíka a A. Zimmermanna, ktorého diela prenikli i na širšie územie strednej Európy. Ďalšie zachované druhy sakrálnej hudby – ofertóriá, litánie, nešpory, antifóny, duchovné árie a motetá európskej proveniencie dotvárajú charakter a pestrosť chrámových hudobných produkcií a začleňujú Pruské k významným hudobným centrám stredného Považia.

Podobné zázemie dobových európskych skladateľských autorít sa vyskytuje aj v Zbierke hudobnín z rímskokatolíckeho farského kostola v Smolníckej Hute, pomerne veľký podiel na miestnom hudobnom živote však mali i domáci skladatelia. J. Lininger a P. Neumüller sú doteraz známymi autormi sakrálnych hudobných kompozícií (omša, ofertóriá, graduále, duchovné árie), ktoré okrem Smolníckej Huty našli uplatnenie vo viacerých kostoloch na území Spiša a Gemera. K domácim skladateľom pravdepodobne patrili aj J. Krolig a J. Major, keďže na základe porovnania s databázou RISM sa s týmito menami stretávame len v tejto zbierke. Zbierka ako jeden z najnovších objavov slovenskej muzikológie zaujala popri prevažne chrámovej hudbe aj početným zastúpením svetskej hudby (sinfónie, sonáty,sláčikové kvartetá, divertimentá, kasácie), ako aj objavom torza unikátneho rukopisného spevníka z prelomu 17. a 18. stor. s domácimi viachlasnými úpravami duchovných piesní. 

Názov projektu: Pramene hudby na Slovensku od baroka po 20. storočie – výskum, dokumentácia, prezentácia

FPU: program 3.3.2 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť – hudba

Realizácia projektu: Slovenská národná skupina IAML

Odborný garant: Mgr. Miriam Das Lehotská, koordinátorka projektu RISM na Slovensku

Spracovatelia: Mgr. Barbora Uričová, Mgr. Helena Zsilinszká, Mgr. Magdaléna Stýblová, PhD., Mgr. Katarína Burgrová, PhD.

Spoluriešitelia projektu: Slovenské národné múzeum-Hudobné múzeum v Bratislave a Centrálna redakcia RISM vo Frankfurte nad Mohanom